Matky ,,nekojičky”

Mať dieťa je neuveriteľne prekrásny dar. Ten deň, keď sa žena stane matkou, privedie na svet nový život, polovicu zo seba a polovicu z ocka je neopísateľný zážitok. Ten deň sa vryje do pamäti každej mame a už nikdy ho nik nevymaže. To malinké stvorenie ktoré na nás pozerá z perinky a v tom pohľade, dotyku kožu na kožu sa rodí láska. Dotkne sa nášho srdca ako dotyk motýlích krídel. Tak nenápadne, sotva badateľne, ale predsa. A ani nevieme ako, je z toho najväčšia láska, láska na celý život.

Také boli moje pocity, keď sa nám narodil synček. Bolo to neopísateľne silné. No pri krásnych pocitoch prichádzajú aj momenty beznádeje a plaču. Všetko by mohlo byť tak krásne, tak milé a tak dokonalé… Avšak nemala som to najdôležitejšie, čo môj synček potreboval – bolo to mlieko. Nech sme sa snažili akokoľvek, nešlo to. Dlho som si vyčítala, že nie som dosť dobrá matka, že mu nemôžem dať mlieko a preto musí byť na umelom mliečku, že som sa mala možno viac snažiť. Dosť! Bolo to náročné obdobie. Hoci na jednej strane som si užívala materstvo a svojho krásneho synčeka, na strane druhej ma mátali výčitky, prečo mne nebolo dopriate dojčiť. K tomu veľavravné pohľady spoločnosti, ktoré ma v duchu odsudzovali, za to, že som “pre pána na nebi!!!” nedojčila. Je to smutné, že aj dnes, v 21.storočí nás, nedojčiace matky ľudia odsudzujú, akoby sme boli krkavčie matky. Vypočula som si veľa názorov, ako napríklad to, že len matka ktorá dieťa dojčí si k dieťaťu dokáže vytvoriť blízky vzťah, že len dojčiaca matka dá dieťaťu to najlepšie a dieťa bude mať dobre vybudovanú imunitu a podobne. No nie vždy je to tak…Najradšej som mala všemožné rady, hlavne od žien ktoré samé ani deti nemali, ako mám dojčiť…

Nie každá má ten dar…

V prvom rade chcem povedať, že áno, dojčenie je pre dieťatko veľmi dôležité, pretože mu naozaj dá všetky najdôležitejšie živiny, ktoré sú potrebné pre budovanie imunity. Viem, že žiadne umelé mlieko sa tomu materskému nevyrovná… Ale žiaľ, nie každá žena má ten dar. Proste keď to nejde, tak sa svet nezrúti (aj keď priznávam, že som si myslela že ten môj sa zrúti). Veľa ľudí si myslí, že matky “nekojičky” to len jednoducho vzdali, resp. schválne nedojčili, pretože je to jednoduchšie. No, nie som si celkom istá, či je jednoduchšie v noci vstať, dať prevariť vodu, ochladzovať ju a následne v správnom pomere zamiešať umelé mlieko – dať dieťatku papať, nechať ho odgrgnúť, uspať ho, potom fľašku umyť, (prípadne aj sterilizovať) a ísť spať, ako len vytiahnuť prsník…Postupne som spoznala veľa maminiek ktoré tiež ako ja nedojčili a mali rovnaké pocity. Dokonca rovnaké, ak nie horšie skúsenosti s odcudzujúcou spoločnosťou.

Sme rovnako dobré mamy

Mojim cieľom je povedať len toľko, že nezáleží na tom, či matka dojčí alebo nie, aby mohla byť dobrou mamou. Na dojčení sa vzťah k dieťaťu nezakladá. Myslím, že každá mama chce pre svoje dieťa len to najlepšie a dala by mu prvé aj posledné. Preto netreba odcudzovať mamy ktoré svoje deti nedojčili – či už to bolo ich dobrovoľné rozhodnutie, alebo proste dojčiť nemohli aj keď veľmi chceli (ako to bolo aj v mojom prípade). Nikdy neviete, čo sa skrýva za tým, prečo tá konkrétna žena svoje dieťa nedojčí. To aký si vytvorí vzťah k svojmu dieťaťu, je len a len na nej. My máme so synčekom krásny vzťah a veľmi silné puto aj bez toho, aby som ho dojčila. A to je to najpodstatnejšie. Maminy kašlite na predsudky, užívajte si svoje dieťa, lebo to jeho detstvo pominie ani nebudete vedieť ako…Týmto chcem aj poďakovať svojmu drahému manželovi a mojej mamine, že ma neodcudzovali a stáli pri mne. Lebo keď pri Vás stojí rodina, to je najviac…

V budúcom článku sa rozpíšem o alternatívnych možnostiach pri nedojčení a našich skúsenostiach s nimi.

Vaša Pupa